Úlohy 32

32.1. (32-1)Predpokladajme, že priemerná hustota hornín v zemskej kôre je 3,0 g/cm3. Ukážme, že tlak v zemskej kôre, v hĺbke 50 km, je 1,5 × 104-krát vyšší, než je štandardný atmosférický tlak vzduchu na hladine mora.

32.2. V akej hĺbke pod povrchom zemskej kôry bude tlak 2 × 109 Pa, ak priemerná hustota hornín je 3,1 g/cm3?

32.3. Akú veľkú časť objemu Zeme vypĺňa jej jadro?

32.4. Akú veľkú časť objemu Zeme vypĺňa jej vnútorné jadro?

32.5. Vo vnútri plášťa Zeme rastie alebo klesá rýchlosť šírenia seizmických vĺn so zvyšujúcou sa hĺbkou? (Pozri obr. 32.2.)

32.6. Rýchlosť seizmických vĺn v jadre je vyššia alebo nižšia ako v plášti? (Pozri obr. 32.2.)

32.7. (32-5)Priemerné ľadové pole sa vynára 3,00 m nad hladinu mora, v ktorom pláva. Do akej hĺbky sa ponára ľadové pole pod hladinu mora? (Hustota morskej vody je 1,03 g/cm3, hustota ľadu je 0,92 g/cm3.)

32.8. Na značnej ploche ľadového poľa úlohy 32.7 sa ľad vyvyšuje nad okolité ľadové pole o 4 m. O koľko hlbšie siaha ľad v mori pod touto oblasťou, než inde?

32.9. Grónsko je pokryté ľadovcom priemernej hrúbky 750 m (hustota ľadu 0,9 g/cm3). Predpokladajme, že Grónsko je ostrov z pevného materiálu, ktorý pláva na plastickej hmote s hustotou 3,0 g/cm3. O koľko by sa zvýšilo Grónsko, keby sa všetko ľad na jeho povrchu roztopil?

32.10. Uvažujme hypotetický kontinent zo žule s hustotou 2,7 g/cm3. Jeho povrch sa vyvyšuje nad okolité oceány v priemere o 800 m. Hĺbka okolitých oceánov je 4800 m, a hustota plastickej kôry pod kontinentom a oceánom je 3,2 g/cm3. Aká je priemerná hrúbka kontinentu?

32.11. (32-6)V časti 32-6 sme spomínali, že priemerný lineárny koeficient rozťažnosti Zeme je 8 × 10−6 °C−1. Over uvedený údaj, o koľko sa skráti rovník Zeme pri znížení jej teploty o  800 °C.

32.12. Ukáž, že ak hustota jedného kilometra kubického horniny zmení z  5,5 g/cm3 na 9,5 g/cm3, objem horniny sa zmenší o  0,42 km3, teda na 0,58 km3