Úlohy 29
Vysokoenergetické jadrové procesy
Úlohy
29.1. (29-1)Zvýši sa, alebo sa zníži pomer (počet neutrónov)/(počet protónov) v jadre, ak jadro vyžiari (a) jeden elektrón; (b) jeden protón?
29.2. Čo sa stane s pomerom počtu neutrónov a protónov, ak jadro emituje (a) časticu alfa; (b) fotón?
29.3. Vysvetli, že prečo môžeme očakávať štiepenie pri veľkom pomere počtu neutrónov a protónov v jadre oproti stabilnému jadru s rovnakým hmotnostným číslom?
29.5. Predpokladajme, že jadro sa rozštiepi na dve jadrá, ktorých hmotnostné čísla sú 100 a 135. Odhadni celkovú uvoľnenú energiu pomocou grafu na obr. 28.2 na str. §.
29.6. Jadro sa rozštiepi na dcérine jadrá, ktorých hmotnostné čísla sú 80 a 159. Odhadnime celkovú uvoľnenú energiu pomocou grafu na obr. 28.2 na str. §.
29.7. (29-3) Pri difúznej separácii a , ktorá závisí od relatívnej rýchlosti molekúl, sa používa (hexafluorid uránu) v plynnom stave. (a) Ktorá molekula má na danej teplote vyššiu rýchlosť, alebo (b) Aký je pomer týchto rýchlostí?
29.8. K rozdeleniu izotopov uránu sa používa aj zariadenie podobné spektrografu, ktorý pracuje na základe toho, že raz ionizované izotopy uránu majú odlišný merný náboj . (a) alebo má väčší merný náboj (b) Aký je pomer merných nábojov týchto dvoch izotopov?
29.9. (29-4)Častica s hmotnosťou čelne narazí do častice s hmotnosťou , ktorá je v pokoji. Zrážka je dokonale pružná. (a) Akú časť kinetickej energie stratí v tejto zrážke častica s hmotnosťou (b) Po koľkých takýchto zrážkach klesne kinetická energia častice s hmotnosťou na pôvodnej hodnoty kinetickej energie?
29.10. Otázky sú rovnaké ako v úlohe 29.9 s tým rozdielom, že hmotnosť častice, ktorá je v pokoji je
29.11. (29-7) Prvé atómové bomby mali 20 kiloton. (a) Koľko joulov energie sa uvoľnilo pri ich výbuchu? (b) Koľko je to v jednotke MeV? (c) Koľko jadier alebo jadier sa muselo rozštiepiť pri výbuchu? (d) Koľko gramov uránu sa rozštiepilo pri výbuchu?
29.12. Za akú dobu produkuje menšia elektráreň s výkonom toľko energie, ako jediná 50 kilotonová bomba?
29.13. Tepelná energia častíc pri izbovej teplote () je približne . Aká je tepelná energia atomárnych a nukleárnych častíc v strede Slnka? (29-8)
29.14. V predchádzajúcich kapitolách sme hovorili o časticiach s kinetickou energiou s určitým neoprávneným opovrhnutím. Akú teplotu by musel mať plyn z častíc, aby mali takto vysokú kinetickú energiu? (pozri 29.13)