Ulohy 24

24.1. (24-1)(a) Ak hlavné kvantové číslo n = 3, aké hodnoty môže nadobudnúť vedľajšie kvantové číslo l? (b) Ak l = 3, aké hodnoty môže nadobudnúť magnetické kvantové číslo m?

24.2. (a) Ak hlavné kvantové číslo n = 4, aké hodnoty môže nadobúdať vedľajšie kvantové číslo l? (b) Aká bude najmenšia možná hodnota hodnota l, ak sa zistilo, že m nadobúda 5 rôznych hodnôt?

24.3. Pripravme tabuľku, ktorá obsahuje všetky možné kombinácie štvorice kvantových čísiel, ak n = 2.

24.4. Pripravme tabuľku, ktorá obsahuje všetky možné kombinácie štvorice kvantových čísiel, ak n = 3.

24.5. Jeden mól železa (atómová hmotnosť 55,8, hustota 7,9 g/cm3) má objem 55,8∕7,9 = 7,1 cm3? Nakoľko v jednom móle látky je 6 × 1023 atómov, objem jedného atómu železa je približne 7,1∕6 × 1023 = 1,2 ⋅ 10−23 cm. Aký je približný objem (a) jedného atómu lítia (najľahší kov, relatívna atómová hmotnosť 6,94, hustota 0,53 g/cm3); (b) jedného atómu osmia (najhustejší kov, relatívna atómová hmotnosť 190, hustota 22,5 g/cm3)?

24.6. Porovnajme približný objem jedného atómu hliníka (relatívna atómová hmotnosť 27, hustota 2,7 g/cm3) a jedného atómu olova (relatívna atómová hmotnosť 207, hustota 11,7 g/cm3).

24.7. (24-2)Najvnútornejšie vrstvy elektrónov v mnoho elektrónových systémov označujeme (rastúcou vzdialenosťou od jadra) K,L,M,N,… ⁡<!-- FUNCTION APPLICATION -->. Aké sú možné hodnoty vedľajšieho kvantového čísla l elektrónov na vrstve N?

24.8. Aké sú možné hodnoty vedľajšieho kvantového čísla l elektrónov na vrstve M?

24.9. Vymenujme hodnotu štvorice kvantových čísiel všetkých elektrónov atómu berýlia (v základnom stave).

24.10. Vymenujme hodnotu štvorice kvantových čísiel všetkých elektrónov atómu lítia (v základnom stave).

24.11. Uveď počet elektrónov na všetkých zaplnených aj čiastočne zaplnených podvrstvách atómu draslíka v základnom stave?

24.12. Uveď počet elektrónov na všetkých zaplnených aj čiastočne zaplnených podvrstvách atómu fosforu v základnom stave?

24.13. (24-3)(a) Ktoré vrstvy sú zaplnené v rade aktinoíd – na spodku periodickej tabuľky prvkov. (b) Ktoré podvrstvy nezaplnených vrstiev aktinoíd sú zaplnené? (c) Ktorá vrstva aktenoíd sa zapĺňa podľa Madelungovho pravidla? (d) Ktorá podvrstva aktenoíd sa zapĺňa podľa Madelungovho pravidla?

24.14. (a) Ktoré vrstvy sú zaplnené v rade lantanoíd – na spodku periodickej tabuľky prvkov. (b) Ktoré podvrstvy nezaplnených vrstiev aktinoíd sú zaplnené? (c) Ktorá vrstva lantanoíd sa zapĺňa podľa Madelungovho pravidla? (d) Ktorá podvrstva lantanoíd sa zapĺňa podľa Madelungovho pravidla?

24.15. (24-4)Urči a zdôvodni mocenstvo (a) hliníka, (b) síry na základe ich atomárnej štruktúry.

24.16. Urči a zdôvodni mocenstvo (a) vápnika, (b) bóru na základe ich atomárnej štruktúry.

24.17. Nakreslime molekulárnu štruktúru oxidu hliníka, podobne, ako to je na obrázku 24-5.

24.18. Nakreslime molekulárnu štruktúru chloridu bórnatého, podobne, ako to je na obrázku 24-5.

24.19. (24-7)Medzi katódou (emitujúcou elektróny) a anódou (terčíkom) röntgenovej trubice je napätie 12500 V. Aká je najväčšia frekvencia röntgenového žiarenia, ktorú je trubica schopná emitovať?

24.20. Špeciálna röntgenová trubica produkuje röntgenové žiarenie s vlnovou dĺžkou λ = 0,08 Å. Aké minimálne napätie musí byť privedené na katódu a anódu?