Úlohy 16

Svetlo

Úlohy

16.1. (16-1) Predstavme si, že pri meraní rýchlosti svetla Galilei nameral (ako dôsledok ľudskej reakčnej doby) pol sekundy medzi odkrytím svojej lampy a tým, že uvidel svetlo z odkrytej lampy svojho študenta. Ak experimentátori boli od seba vo vzdialenosti 3 km, prečo Galilei nedospel k názorum, že rýchlosť svetla je 12 km/s? Akým ďalším experimentom je možné vylúčiť takýto nesprávny záver (čo Galilei pravdepodobne aj urobil)?

16.2. Ako ďaleko je od nás hmlovina Andromedy?

16.3. Polomer obežnej dráhy Zeme je 150 × 106 km. Pozorujeme zatmenie jedného z mesiacov Saturnu. Raz, keď sa nachádza (z pohľadu Zeme) v smere Slnka, a raz, keď je presne v smere od Slnka. Aký bude približne časový rozdiel pozorovania zatmenia oproti predpovediam založených na presných výpočtoch?

16.4. Ole Rømer zistil, dosť nepresným pozorovaním, že keď Zem je najbližšie k  Jupiteru, tak zatmenie Jupiterovho mesiaca sa udeje o 11 minút skôr, než keď je vzdialenosť medzi Jupiterom a Zemou najväčšia. V jeho dobe si mysleli, že polomer obežnej dráhy Zeme je 144 × 106 km. Aká bude rýchlosť svetla vypočítaná z týchto údajov?

Fizeau

Obr. 16.2:Náčrt merania svetla, ktorý vykonal Fizeau.

16.5. V experimente znázornenom na obr. 16.2 počítajme s tým, že = 8000 m, ozubené koleso má 360 zubov a za minútu urobí 1530 otočiek. Akú rýchlosť svetla dostaneme z týchto údajov?

16.6. V experimente na obr. 16.2 je vzdialenosť = 104 m a počet zubov ozubeného kolesa je 300. Koľkokrát musíme otočiť ozubené koleso otočiť za minútu?

16.7. (16-2) Vo výške 2,5 m nad doskou písacieho stolu svieti lampa, ktorá má svietivosť 950 cd. Koľko lumenov má svetelný tok lampy, a koľko luxov je osvetlenie plochy stola presne pod lampu?

16.8. Vo výške 2 m nad doskou písacieho stolu svieti lampa, ktorá má svietivosť 750 cd. Koľko lumenov má svetelný tok lampy, a koľko luxov je osvetlenie plochy stola presne pod lampou?

16.9. Poludnajšie denné svetlo umožňuje osvetlenie 105 lx. Stredná vzdialenosť Slnka je 150 × 106 km. Aká je, približne, svietivosť Slnka?

16.10. Lampa verejného osvetlenia, ktorá je 10 m nad vozovkou, osvetľuje vozovku pod sebou 15 luxami. Aká je svietivosť lampy?

16.11. Lampu neznámej svietovosti a lampu so svietivosťou 32 cd umiestnia vo vzájomnej vzdialenosti 100 cm. Mastný fľak na papieri umiestnenom medzi nimi sa zdá, že fľak zmizne, keď sa nachádza vo vzdialenosti 24 cm od lampy so svietivosťou 32 cd. Urči svietivosť neznámej lampy.

16.12. Fotometer s mastným fľakom je vo vzdialenosti 60 cm od štandardnej lampy, ktorej svietivosť je 50 cd, kým lampa neznámej svietivosti vo vzdialenosti 48 cm. Mastný fľak na fotometri nie je vidieť. Aká je svietivosť neznámej lampy?

16.13. Žiarovky s príkonom 10 W a 40 W sú od seba vo vzdialenosti 1 m. Mastný papier je vo vzdialenosti 29 cm od 10 wattovej lampy, keď jeho osvetlenie z oboch strán je rovnaké. V akom pomere sú svietivosti pripadajúce na 1 W príkonu?

16.14. Lampa L a 40 wattová žiarovka sú od seba vo vzdialenosti 1 m, a mastný fľak na papieri zmizne, keď je vo vzdialenosti 60 cm od lampy L. 40 wattovú žiarovku vymeníme na 100 wattovú a papier s mastným fľakom musíme umiestniť do vzdialenosti 44 cm od Lampy L, aby osvetlenie papiera bol z oboch strán rovnaký. V akom pomere sú na 1 W príkonu pripadajúce svietivosti 100 wattovej a 40 wattovej žiarovky?

16.15. (16-3) Akú farbu má červený kvet, ak sa na neho pozeráme cez modré sklo?

16.16. Akú farbu má biely papier, ak ho osvetlíme svetlom červenej farby?

16.17. Akú farbu bude mať modrý kvet, na ktoré necháme dopadať biele svetlo prechádzajúce červeným sklom?

16.18. Francúzsky maliar, predstaviteľ pointilizmu, George-Pierre Seurat [žoržpiér súra] vytváral farebné odtiene nie miešaním farieb, ale nanášaním malých rôznofarebých bodov na plátno. Preskúmajte, čím sa líšia tieto farby od farieb, ktoré by získal zmiešaním tých istých farieb.

16.19. (16-4) Astronaut obiehajúci okolo Zeme sa pozerá na trávnaté plochy. Ich farba sa mu zdá viac modrá, alebo viac červená, než priamo na Zemi?

16.20. Astronaut obiehajúci okolo Zeme pozoruje jednu modrú a jednu červenú hviezdu, ktoré sa mu zdajú byť rovnako jasné. Budú rovnako jasné aj pri pozorované zo Zeme? Ak nie, ktorá bude jasnejšia?

16.21. (16-5) Často vidieť malú dúhu na kvapkách rozprašovaných zo záhradného zavlažovača. Pokiaľ by sme zo zavlažovača rozprašovali namiesto vody olej (n = 1,50), potom primárna dúha (teda vytvorená jedným odrazom) by bola väčšia alebo menšia než v  prípade vodných kvapiek?

16.22. Pozorujete sekundárnu dúhu (vzniká dvojitým odrazom v kvapke) na rozprašovanom oleji z úlohy 16.21. Je väčšia alebo menšia ako sekundárna dúha vzniklá na vodných kvapkách?

16.23. (16-6) Aká je rýchlosť línie C vodíka v skle? (pozri úlohu 15.43)

16.24. Aká je rýchlosť línie F vodíka v skle? (pozri úlohu 15.44)

16.25. Ktoré svetlo sa šíri rýchlejšie v skle alebo vo vode: modré alebo žlté?

16.26. Ktoré svetlo sa šíri rýchlejšie v skle alebo vo vode: žlté alebo červené?

© 2020-2023 Paradise on Phys4U. Všetky práva vyhradené.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky