32 Geofyzika
32-1 Čím hlbšie, tým teplejšie
32-1 Čím hlbšie, tým teplejšie
Banskí inžinieri dobre poznajú fakt, že čím sa vŕta do zemskej kôry hlbšie, tým je tam vyššia teplota. Najbohatšie údaje o raste teploty pod zemskou kôrou nám dávajú hĺbkové vrty, ktoré vykonali na svete už na tisícovke miest. Merania vykonané v týchto vrtoch ukazujú, že teplota zemskej kôry sa zvyšuje na každom kilometri o 30 °C.
Teplota hornín tesne pod povrchom (napríklad v jaskyniach) je okolo 20 °C, a to znamená, že v hĺbke okolo 2,5 km dosahuje teplotu varu vody. V niektorých oblastiach sú také podmienky, že voda sa cez praskliny dostane do týchto horúcich miest, tam sa dostane do varu, a potom vyviera ako úžasný gejzír. Ak naše pozorovania extrapolujeme do väčších hĺbok, dostaneme, že v hĺbke okolo 50 km je teplota hornín 1500 °C, pri ktorej sa väčšina hornín už taví. Popri vysokej teplote panuje tu aj vysoký tlak (okolo 15000 atmosfér≈1,5×109 Pa), v dôsledku čoho horniny síce ešte netečú, ale už sú len tvárne, plastické. Podobajú sa na voskovú pečať (rozlomí sa na sklovité kúsky, ak padne na podlahu, ale roztečie ako med – len výrazne pomalšie – pokiaľ k tomu má dostatok času).
Na niektorých miestach je kôra Zeme výrazne slabšia, a
môžu sa v nej vytvoriť aj praskliny; plastická hornina sa
natlačí do týchto prasklín a je vytláčaná
smerom hore. Bližšie k povrchu sa dostáva do prostredia s
nižším tlakom, plasticita horniny sa zvyšuje, až
začne tiecť, a zo sopky vyteká červene žhnúca
láva, roztavená hornina.