8-4 Periodické vlnenia
8-1 Tvorba vĺn; 8-2 Odraz vĺn; 8-3 Typy vĺn; 8-4 Periodické vlnenia; 8-5 Stojaté vlny;
Úlohy
8-4 Periodické vlnenia
Väčšina vlnových javov s praktickým významom nepozostáva z jednotlivých impulzov, ktorých niektoré črty sme doteraz preskúmali, ale predstavujú rovnomerne rozprestrené dlhé série vĺn, vlnenie. Ak na obrázku 8.4 ruka držiaca lano vykonáva jednoduchý harmonický pohyb smerom hore-dole, po lane prebehne typický hadovitý útvar. Túto typickú sériu vĺn nazývame sínusová vlna, nakoľko odchýlka lana je úmerná sínu uhla φ jednoduchého harmonického pohybu (pozri obrázok 7.2).
Takéto periodické vlnenia – či sa už jedná o sínusové vlnenie alebo nie – majú iné charakteristiky, než jednoduchý impulz. Ak ruka na obrázku 8.4 sa za jednu sekundu pohne hore-dole f-krát, vytvorí f úplných vĺn. Zastaviac sa pri ľubovoľnom mieste lana môžeme spočítať, že tým miestom za jednu sekundu prejde f vĺn.; počet vĺn prešlých daným miestom za jednotku času nazývame frekvenciou vlnenia. Môžeme samozrejme merať aj čas potrebný k tomu, aby daným miestom prešla jedna celá vlna. Dobu uplynulú medzi prechodom dvoch po sebe idúcich „vrcholov“, alebo „údolí“ vlnenia nazývame periódou vlnenia. Je zrejmé, že frekvencia (f v jednotke hertz) a perióda (T v jednotke sekunda) vlnenia sú vzájomne svojou obrátenou hodnotou
f=1TaT=1f. |
Ďalšou charakteristikou pravidelnej periodickej série vĺn je vlnová dĺžka – väčšinou označená ako λ. Poukazuje na to už aj jeho názov, že sa jedná o dĺžku jednej celej vlny, o vzdialenosť meranú medzi susedným vrcholmi (na obrázku 8.4 od A po B), alebo susednými údoliami vlnenia (od C po D).
Medzi frekvenciou (f), vlnovou dĺžkou (λ) a rýchlosťou šírenia vlnenia (v) je jednoduchý, ale fundamentálny vzťah. Predstavme si, že čakáme na železničnom prechode, lebo po trati prechádza nákladný vlak. Nič rozumnejšie nás nenapadá, tak počítame vagóny a napočítame, že za jednu minútu pred nami prešlo 25 vagónov. Niekto náhodou vie, že dĺžka jedného vagónu je 8 metrov. Za jednu minútu pred nami „prešúral“ 8×25=200 metrov nákladného vlaku: to je súčasne aj rýchlosť vlaku: 200 metrov/minúta. Úplne identickým spôsobom je tento vzťah platný aj pre vlnenie (alebo pre iné postupujúce periodické dianie): v=fλ.
Napríklad frekvencia komorného
a na
klavíri je f=440 Hz.
Rýchlosť šírenia zvuku vo vzduchu je
330 m/s (ona
síce v malej miere závisí aj od teploty). Vlnová dĺžka
komorného a
je teda λ=v∕f=330 m/s∕440 Hz=0,75 m.