5-4 Centripetálna a centrifugálna sila
5-1 Rovnice otáčavého pohybu; 5-2 Moment zotrvačnosti; 5-3 Moment sily a otáčani;
5-4 Centripetálna a centrifugálna sila; 5-5 Práca a energia otáčajúceho sa telesa; 5-6 Moment hybnosti;
5-4 Centripetálna a centrifugálna sila
Ako sme to povedali už predtým – rýchlosť je vektorová veličina. Doteraz bola reč len o takých zrýchleniach, kde sa zmenila veľkosť rýchlosti, avšak vektor sa mení aj vtedy, keď sa mení jeho smer.
Tento prípad môžeme vidieť na obrázku 5.6. Tu sa teliesko s hmotnosťou m na konci tyče dĺžky r (a so zanedbateľnou hmotnosťou) otáča rýchlosťou konštantnej veľkosti okolo osi OO′ (obrázok 5.6b). Dajme tomu, že teliesko sa za krátky čas t dostalo z bodu A do bodu B, teda pootočil sa o uhol φ (obrázok 5.6b). Jeho rýchlosť sa pritom zmenila z →v1 na →v2, ale táto zmena predstavuje len zmenu smeru: veľkosť rýchlosti je rovnaká, dĺžka vektoru rýchlosti je nezmenená. Na obrázku znázorňujeme zmenu rýchlosti graficky: k vektoru →v1 musíme pripočítať Δ→v, aby sme dostali →v2, takže zmenu rýchlosti za čas t znázorňuje Δ→v.
|
Obr. 5.6: Centripetálne zrýchlenie telesa pohybujúceho sa rovnomerne po kružnicovej dráhe. |
(Tu sme vypustili písanie indexov rýchlostí v1 a v2, lebo berieme do úvahy len ich veľkosti a tá je v oboch prípadoch rovnaká, je zbytočné ich rozlišovanie.)
Zrýchlenie sme definovali, ako zmenu rýchlosti pripadajúcu na jednotku času. Nakoľko zmena Δv prebehne za čas t, zrýchlenie je
a=Δvt=v2r. |
Vo väčšine prípadov je priaznivejšie namiesto počítania rýchlosťou v počítanie s uhlovou rýchlosťou ω. Prepočet je veľmi jednoduchý, lebo v=rω, a potom
a=ω2r. |
Nakoľko zrýchlenie →a je vektor, musíme určiť aj jeho smer. Ak sa pozrieme na obrázok 5.6c a časový okamih zmenšujeme (spolu s ním zmenšujeme aj uhol φ), a vektory →v1 a →v2 sa stanú prakticky rovnobežnými, kým vektor Δ→v sa stane kolmým na jednu z nich (vlastne na oba). V dôsledku toho Δ→v, a spolu s ním aj →a bude ukazovať presne dovnútra, do stredu kružnice1.
Nakoľko zrýchlenie môže vzniknúť jedine pôsobením sily, vidíme hneď, že zrýchlenie telieska s hmotnosťou m smerom do stredu kružnice spôsobuje napätie budené v tyči, ktorá ťahá teliesko. Silu, s ktorou tyč pôsobí na teliesko nazývame centripetálnou silou. V zmysle tretieho Newtonovho zákona sa sily zjavujú vždy v pároch: rovnako veľkou ale opačne orientovanou silou pôsobí aj teliesko na tyč. To je reakčná sila centripetálnej sily, centrifugálna sila.
Veľkosť uvedených síl môžeme vypočítať podľa dobre známeho vzťahu F=ma ako
F=mv2raleboF=mrω2. |
Ako príklad si pozrime dieťa, ktoré si vyberie kľúč visiaci na konci 60 cm dlhého špagátu, a začne s ním samozrejme točiť vo zvislej rovine, ako s nejakým prakom. Aký musí byť počet otočiek za minútu, aby špagát zostal napnutý aj v najvyššom bode? Teraz nepoznáme hmotnosť kľúča, ale stačí, keď budeme predpokladať, že má hmotnosť m. Na kľúč pôsobí v každom bode dráhy centripetálna sila veľkosti mrω2=(0,60 m)mω2, ona zabezpečuje udržiavanie kľúča na kružnicovej dráhe. V najvyššom bode dráhy ukazuje gravitačná príťažlivosť kľúča (tj. tiaž kľúča) mg presne do stredu kružnice; preto mg nemôže byť väčšie, ako mrω2, lebo v opačnom prípade tiaž kľúča ho stiahne z kružnicovej dráhy, šnúra sa povolí. Takáto situácia nenastane, ak rýchlosť otáčania je aspoň tak veľká, aby platilo
mg=mrω2,g=rω2,ω2=gr=9,80 m/s20,60 m,ω=4,04 rad/s.Nakoľko 2π radiánu=1 otočenie a 1 minúta=60 sekúnd
4,04 radiánus⋅1 otočenie2π radiánu⋅60 s1 minúta=38,6otočeníminúta. |
Všimnime si, že hmotnosť kľúča z našich
rovníc vypadla, rovnica teda platí aj pre akúkoľvek
inú hmotnosť.
1Nezabudnime, že rýchlosti →v1 a →v2 sú vždy kolmé na tyč, na vektor →r. Ak Δ→v je kolmá na →v1, potom musí byť rovnobežná s →r. To, že ukazuje dovnútra si dokážeme predstaviť, keď sledujeme ako sa stáča smer Δ→v smerom dovnútra pri zbližovaní vektorov →v1 a →v2.