4-5 Výkon
4-1 Práca a potenciálna energia; 4-2
Kinetická energia; 4-3 Premena energie; 4-4 Bernoulliho princíp; 4-5
Výkon; 4-6 Akcia a reakcia; 4-7 Hybnosť; 4-8 Činnosť rakiet;
4-5 Výkon
Websterov Nový výkladový slovník udáva desať rôznych významov slova „výkon“. V každodennej reči svoj význam má aj zvyšných deväť výrazov, ale vo fyzike má „výkon“ jediný prísne určený význam.
Výkon je podiel vykonanej práce (prípadne energie premieňanej z jednej formy na druhú) a času potrebného na vykonanie práce (premenu energie).
Ako príklad vypočítajme výkon potrebný k tomu, aby žeriav zdvihol bremeno s tiažou 20 kilonewtonov do výšky 40 metrov za 25 sekúnd. Celková práca, ktorú treba vykonať (W) je 20000×40=800000 newton metrov, teda joule. Takúto prácu je schopný vykonať aj malý motor, pokiaľ má dostatok času k jej vykonaniu. V našej úlohe je však povedané, že túto prácu žeriav musí vykonať za 25 sekúnd, žeriav teda musí mať výkon
P=Wt=80000025=32000 J/s. |
V praxi sa používal pre výkon strojov, motorov atď. väčšiu jednotku, koňskú silu (KS, hp, PS): 1 koňská sila = 735,5 J/s. Pokiaľ by náš žeriav mal účinnosť 100% – tj. nestrácala by sa žiadna práca vo vystupujúcich treniach –, požadovaný výkon motoru nášho žeriavu by bol
32000750=42,7 koňských síl. |
Dokonalé stroje bez trenia však neexistujú, preto v dôsledku trenia vzniká teplo, dochádza k strate určitého množstva práce, a musíme počítať s dostatočnou rezervou pri plánovaní výkonu. Užitočná práca nejakého stroja (výstupný výkon) je v dôsledku tepelných strát z trenia vždy menšia, ako vkladaná energia (vstupný výkon). Účinok nejakého stroja je podielom užitočnej a celkovej práce, alebo inými slovami podielom vstupného a výstupného výkonu
účinok=užitočná prácacelková práca=výstupný výkonvstupný výkon. |
Účinok je vždy menší ako 1 a väčšinou ho udávame v percentách.
Ak žeriav nášho príkladu má účinok 75%, znamená to, že len 75%, teda 0,75 násobok vstupného výkonu je schopný využiť k dvíhaniu, 25% sa v dôsledku trenia premení na teplo. Na základe zisteného môžeme skutočný potrebný výkon vypočítať tak, že nájdeme výkon, ktorého 75% dá 42,7 koňských síl. Takto
0,75x=42,7 koňských sílx=42,70,75=56,9 koňských síl.
V mnohých prípadoch všetok vstupného výkonu zariadenia je spotrebované trením. Toto sa deje autom pohybujúcim sa (konštantnou rýchlosťou) po vodorovnej ceste a lietadlom letiacim vodorovne: nerastie ani ich kinetická ani ich potenciálna energia. Výstupný výkon motoru je spotrebovaný trením pohybujúcich sa súčiastok, trením kolies valiacich sa po ceste a – hlavne pri veľmi vysokých rýchlostiach – trením vzduchu, odporom prostredia. Ako sme videli, práca (podľa definície) je W=Fs a výkon je práca vykonávaná za jednotku času
p=Wt, |
preto
P=Fst=F⋅st=Fv. |
Na základe tohto vzťahu vieme ľahko vypočítať všetky trecie sily, ak vieme, že jeho motor pri rýchlosti 180 km/h beží na výkone 200 koňských síl. Najprv urobíme prepočet jednotiek
200 KS=200×750 J/s=150000 J/s,108 km/h=108000 m60×60 s=30 m/s.Dosaďme tieto hodnoty do vzťahu P=Fv
150000 J/s=F30 m/sF=15000030=500 Ntrecej sily.
V Medzinárodnej sústave jednotiek SI je jednotkou
výkonu joule/sekunda. Túto jednotku nazývame watt na
počesť anglického vynálezcu parného stroja,
žijúceho v 18-om storočí, Jamesa Watta.
1 watt=1 J/s.
Jednotku watt používame aj pre elektrický výkon, jeho
určenie je však v podstate mechanické. Každá jednotka
výkonu, aj watt sa dá použiť, ako jednotka miery premeny
jednej formy energie na druhú. Aký výkon vyvinie napríklad
muž s hmotnosťou 70 kilogramov, ktorý vyjde po schodoch do
výšky 6 metrov za 12 sekúnd? Tiaž muža je
(70 kg(9,8 m/s2)=686 newtonov, celková vykonaná
práca je (686 newtonov)(6 metrov)=4120 newton⋅ meter
a výkon je 4120 joule/12 s = 342 watt.