4-5 Výkon
4-1 Práca a potenciálna energia; 4-2
Kinetická energia; 4-3 Premena energie; 4-4 Bernoulliho princíp; 4-5
Výkon; 4-6 Akcia a reakcia; 4-7 Hybnosť; 4-8 Činnosť rakiet;
4-5 Výkon
Websterov Nový výkladový slovník udáva desať rôznych významov slova „výkon“. V každodennej reči svoj význam má aj zvyšných deväť výrazov, ale vo fyzike má „výkon“ jediný prísne určený význam.
Výkon je podiel vykonanej práce (prípadne energie premieňanej z jednej formy na druhú) a času potrebného na vykonanie práce (premenu energie).
Ako príklad vypočítajme výkon potrebný k tomu, aby žeriav zdvihol bremeno s tiažou 20 kilonewtonov do výšky 40 metrov za 25 sekúnd. Celková práca, ktorú treba vykonať () je newton metrov, teda joule. Takúto prácu je schopný vykonať aj malý motor, pokiaľ má dostatok času k jej vykonaniu. V našej úlohe je však povedané, že túto prácu žeriav musí vykonať za 25 sekúnd, žeriav teda musí mať výkon
V praxi sa používal pre výkon strojov, motorov atď. väčšiu jednotku, koňskú silu (KS, hp, PS): 1 koňská sila = Pokiaľ by náš žeriav mal účinnosť 100% – tj. nestrácala by sa žiadna práca vo vystupujúcich treniach –, požadovaný výkon motoru nášho žeriavu by bol
Dokonalé stroje bez trenia však neexistujú, preto v dôsledku trenia vzniká teplo, dochádza k strate určitého množstva práce, a musíme počítať s dostatočnou rezervou pri plánovaní výkonu. Užitočná práca nejakého stroja (výstupný výkon) je v dôsledku tepelných strát z trenia vždy menšia, ako vkladaná energia (vstupný výkon). Účinok nejakého stroja je podielom užitočnej a celkovej práce, alebo inými slovami podielom vstupného a výstupného výkonu
Účinok je vždy menší ako 1 a väčšinou ho udávame v percentách.
Ak žeriav nášho príkladu má účinok , znamená to, že len teda 0,75 násobok vstupného výkonu je schopný využiť k dvíhaniu, sa v dôsledku trenia premení na teplo. Na základe zisteného môžeme skutočný potrebný výkon vypočítať tak, že nájdeme výkon, ktorého dá 42,7 koňských síl. Takto
V mnohých prípadoch všetok vstupného výkonu zariadenia je spotrebované trením. Toto sa deje autom pohybujúcim sa (konštantnou rýchlosťou) po vodorovnej ceste a lietadlom letiacim vodorovne: nerastie ani ich kinetická ani ich potenciálna energia. Výstupný výkon motoru je spotrebovaný trením pohybujúcich sa súčiastok, trením kolies valiacich sa po ceste a – hlavne pri veľmi vysokých rýchlostiach – trením vzduchu, odporom prostredia. Ako sme videli, práca (podľa definície) je a výkon je práca vykonávaná za jednotku času
preto
Na základe tohto vzťahu vieme ľahko vypočítať všetky trecie sily, ak vieme, že jeho motor pri rýchlosti beží na výkone 200 koňských síl. Najprv urobíme prepočet jednotiek
Dosaďme tieto hodnoty do vzťahu
V Medzinárodnej sústave jednotiek SI je jednotkou
výkonu joule/sekunda. Túto jednotku nazývame watt na
počesť anglického vynálezcu parného stroja,
žijúceho v 18-om storočí, Jamesa Watta.
=
Jednotku watt používame aj pre elektrický výkon, jeho
určenie je však v podstate mechanické. Každá jednotka
výkonu, aj watt sa dá použiť, ako jednotka miery premeny
jednej formy energie na druhú. Aký výkon vyvinie napríklad
muž s hmotnosťou 70 kilogramov, ktorý vyjde po schodoch do
výšky 6 metrov za 12 sekúnd? Tiaž muža je
celková vykonaná
práca je
a výkon je 4120 joule/12 s = 342 watt.