30-2 Vznik a zánik párov, kreácia a anihilácia
30-1 Pozitrón, antičastica elektrónu;
30-2 Vznik a zánik párov, kreácia a anihilácia; 30-3 Antiprotón a
antineutrón; 30-4 Mazané neutríno; 30-5 Výmenné sily a mezóny; 30-6 Viac
a viac častíc; 30-7 Štandardný model*; 30-8∗ Solárne neutrína;
30-2 Vznik a zánik párov, kreácia a anihilácia
Z toho, čo sme povedali o Diracovej teórii môžeme usúdiť, že vznik určitého pozitrónu si vyžaduje, aby sme z mora Diracových častíc vytrhli jeden elektrón. Keď tento elektrón opustí rovnomerne vyplnené more neviditeľných častíc, stane sa viditeľným ako riadny registrovateľný elektrón so záporným elektrickým nábojom () a s kladnou hmotnosťou Stane sa registrovateľným aj zanechané prázdne miesto ako častica s kladným elektrickým nábojom () a s kladnou hmotnosťou To znamená, že pozitróny a elektróny musia vznikať v pároch. Tieto procesy nazývame vznikom elektrón-pozitrónového páru (kreácia), čo nie je úplne správne, lebo navádza dojem, že elektrón-pozitrónový pár vzniká z ničoho. V skutočnosti by však tento pár nevznikol bez energie, ktoré proces vyžaduje, a vďaka ktorej aj prebehne bez porušenia zákona zachovania energie. Podľa Einsteinovej ekvivalencie energie a hmotnosti vznik páru vyžaduje energiu, ktorá je rovná dvojnásobku pokojovej energie elektrónu Preto, ak nejakú látku budeme ožarovať elektromagnetickým žiarením, ktorého fotóny majú energiu (alebo väčšiu), môžeme očakávať, že niektoré fotóny žiarenia vyvolajú vznik elektrón-pozitrónového páru (čím fotón zanikne). Vznik elektrón-pozitrónových párov v atmosfére objavil Anderson (pomocou hmlovej komory dokázal ich vznik aj v kovových plátoch). v atmosfére dochádza k vzniku elektrón pozitrónových párov pôsobením vysoko energetických gama častíc kozmického žiarenia (obr. 30.2). Po tejto skúsenosti sa fyzici naučili, že ako sa dajú ožarovaním rôznych látok vysokoenergetickým gama žiarením vytvárať elektrón-pozitrónové páry.
Opakom vzniku elektrón-pozitrónového páru je ich
zánik, anihilácia. Stane sa to vždy, keď pozitrón sa
zrazí s normálnym elektrónom. Podľa Diracovej teórie
sa to stane vtedy, keď normálny záporný elektrón
pohybujúci sa v mori rovnomerne rozdelených „mimoriadnych“
elektrónov narazí na prázdne miesto, na dieru a zapadne do
nej. V tomto procese zmiznú dve samostatné častice, a
z daného miesta sa vyžiari dvojica gama častíc,
ktorých spoločná energia sa rovná energii zmiznutej hmoty
podľa Einsteinovej relácie ekvivalencie. Je možné
ľahko pochopiť, že vznik dvojice fotónov vyžaduje
zákon zachovania hybnosti. Predstavme si, že pomaly sa
pohybujúci elektrón sa stretne s pomaly sa pohybujúcim
pozitrónom, a zaniknú v anihilácii – spoločná
hybnosť elektrón-pozitrónového páru bola prakticky
nulová. Ak vyletí jeden fotón, má hybnosť v smere,
v ktorom vylieta, preto musí vzniknúť aj druhý
fotón, ktorý vyletí v opačnom smere s rovnako
veľkou hybnosťou – takto už majú spoločne
nulovú hybnosť. Diracova teória nie len predpovedala existenciu
pozitrónu – ešte pred jeho objavením – ale dala aj
vynikajúci matematický aparát k výpočtu
pravdepodobnosti vzniku elektrón-pozitrónových párov za
rôznych daných okolností, ako aj pravdepodobnosti zániku
elektrón-pozitrónového páru pri ich zrážke.
Všetky teoretické predpovede boli v dokonalom súhlase
s experimentálnymi zisteniami.