29-7 Atómová bomba
29-1 Objav štiepenia jadier; 29-2 Štiepne neutróny; 29-3 Štiepny U-235 ; 29-4 Fermiho jadrový reaktor; 29-5 Kritické množstvo; 29-6 Jadrové reaktory; 29-7 Atómová bomba; 29-8 Fúzne reaktory;
29-7 Atómová bomba
Ak množstvo čistého štiepneho materiálu prekročí určitú hodnotu (kritické množstvo), počet štiepnych neutrónov a miera uvoľnenia energie prudko začne rásť, proces prebehne veľmi rýchlo, explozívne. Jadrová bomba – populárnejším názvom atómová bomba – pracuje na princípe, že dve časti bomby (štiepny materiál), ktoré zvlášť-zvlášť ešte nie sú kritické množstvá, sa veľmi rýchlo spoja do kritického množstva. Spojenie musí byť tak rýchle, že reťazová reakcia sa nerozvinie v plnej miere, než časti nie sú úplne spojené. Toho sa dosiahne tak, že jedno podkritické množstvo sa umiestni vedľa druhého podkritického množstva umožňujúc rýchle spojenie, ako to ukazuje aj obr. 29.4. Aby spojenie bolo skutočne rýchle, jedno kritické množstvo sa použitím tradičných výbušnín nastrelí na druhé kritické množstvo. Existujú aj iné postupy vytvorenia nadkritického množstva.
Energia uvoľnená pri výbuchu atómovej bomby sa vyjadruje
v jednotkách „kilotona“ alebo „megatona“, čo zodpovedá hmotnosti
výbušniny TNT (trinitrotoluénu – chemická výbušnina)
uvoľňujúcej pri výbuchu rovnaké množstvo energie
ako príslušná atómová bomba. Jedna kilotona je teda
1000 ton TNT, a zodpovedá energii, ktorá sa uvoľní pri
výbuchu 1000 ton TNT, vyjadrené v jouloch je to približne
4×1012 J.13
13Pre vojenské účeli sa definuje energia 1 kg TNT ako ekvivalent energie 4,184 MJ.