29-5 Kritické množstvo
29-1 Objav štiepenia jadier; 29-2 Štiepne neutróny; 29-3 Štiepny U-235 ; 29-4 Fermiho jadrový reaktor; 29-5 Kritické množstvo; 29-6 Jadrové reaktory; 29-7 Atómová bomba; 29-8 Fúzne reaktory;
29-5 Kritické množstvo
Keď v čistej vzorke 235U alebo 239Pu prebehne štiepenie jadra, vyrazí niekoľko štiepnych neutrónov z miesta, kde štiepenie prebehlo. Vzdialenosť, ktorú neutrón musí vo vzorke prebehnúť, aby spomalil a po narazení na jadro znova vyvolal štepnú reakciu je približne 10 cm. Ak je spomínaná vzorka menšia, potom väčšina neutrónov jednoducho vyletí zo vzorky bez toho, aby vyvolali štiepenie, a generoval ďalšie štiepne neuróny. Pokiaľ je teda vzorka príliš malá, nedokáže sa v nej vytvoriť stála reťazová reakcia. Keď prejdeme k väčším a väčším vzorkám, rastie počet produkovaných štiepnych neutrónov, ktoré majú šancu, aby ešte pred opustením vzorky vyvolali ďalšie štiepenie. Ak je vzorka veľmi veľká, tak len málo neutrónov dokáže dosiahnuť povrch vzorky aby unikol bez vyvolania štiepenia. Dostatočne veľký hraničný rozmer, či množstvo štiepneho materiálu, pri ktorom produkcia štiepnych neutrónov ešte nevedie búrlivému nárastu počtu štiepení nazývame kritickým rozmerom alebo kritickým množstvom. Kritický rozmer či množstvo zrejme závisí od geometrického tvaru vzorky – pri definícii týchto veličín sa predpokladá guľový tvar.
V 239Pu je
priemerný počet štiepnych neutrónov vyšší, než
v 235U, preto
môžeme dovoliť uniknúť viac neutrónov zo vzorky – kritický
rozmer 239Pu
je teda menší, než kritický rozmer (množstvo)
235U.