28-1 Nukleóny
28-1 Nukleóny
Zmienili sme sa o tom, že dávnejšie mali predstavu o jadre atómu pozostávajúceho z protónov a elektrónov. Túto myšlienku zavrhli až po roku 1920 vďaka rozvíjajúcej sa kvantovej mechaniky. V roku 1920 Rutherford predpokladal – bez toho, že by ho v tom utvrdili experimentálne údaje – existenciu kompaktnej elektricky neutrálnej častice, ktorej už dal aj meno: neutrón.
Skutočný dôkaz sa nepodarilo predložiť až do roku 1930. Vtedy si W. Bothe1, nemecký fyzik všimol, že keď bombarduje berýlium časticami alfa z rozpadu polónia, vznikne prenikavé a veľmi zvláštne žiarenie. Na žiarenie nepôsobilo magnetické pole, preto sa Bothe domnieval, že sa jedná o vysoko energetické fotóny. James Chadwick2, Rutherfordov spolupracovník, však v roku 1932 potvrdil, že žiarenie pozostáva z takých častíc, ktorých hmotnosť je zhodná s hmotnosťou protónu. Nakoľko Rutherford už predstihom časticu pomenoval, Botheho experiment môžeme zapísať nasledovne
94Be+42He→126C+10n. |
Stalo sa evidentným, že v jadre sa nachádzajú neutróny, a rôzne izotopy bolo možné jednoznačne popísať počtom protónov a neutrónov v jadre atómu. Zvláštne je, že neutróny v jadre atómu sa väčšinou javia ako stabilné (napr. v deutériu), kým voľné neutróny, neutróny mimo jadro sa chovajú odlišne, rozpadajú sa. Polčas rozpadu neutrónu je 10 min, a sa rozpadá na jeden protón a jeden elektrón:
10n→11p+−10e. |
Neutróny sú ideálnymi bombardujúcimi časticami pre
skúmanie vlastností jadier atómu. Nemajú elektrický
náboj preto na ne nepôsobí odpudivá elektrická
sila jadra, a prenikajú aj do najťažších jadier.
Poznamenáme, že kým v ľahkých stabilných
jadrách je počet protónov a neutrónov približne
rovnaký, tak v stredne ťažkých stabilných jadrách
je približne o 20 % viac neutrónov, než protónov, a
v najťažších jadrách ako urán je tento prebytok
už 50 %. Tento posun v pomere protónov a neutrónov je
dôsledkom toho, že protóny v jadre sa všetky vzájomne
odpudzujú, kým sily, ktoré ich držia pohromade
pôsobia len na veľmi krátke vzdialenosti. Jadro preto je
stabilné len vtedy, ak počet neutrónov prevyšuje počet
neutrónov.
1Walter Bothe [valter bóte] (08.01.1891-08.02.1957) nemecký fyzik,
nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 1954 „za metódu koincidencie a objavy,
ktoré sa s ňou dosiahli.“ O Nobelovu cenu sa delil s Maxom Bornom, ktorý ho
získal „za jeho základný výskum v kvantovej mechanike, najmä za
jeho štatistickú interpretáciu vlnovej funkcie“.
Čo je metóda koincidencie? Je to prepojenie viac zariadení, najčastejšie
rôznych detektorov – prepojením sa sleduje presná časová odozva
z detektorov, či sú súčasné, alebo časovo posunuté.
Napríklad pri Comptonovom rozptyle je odrazený fotón a súčasne
vyrazený elektrón. Ak sú fotón a elektrón zaregistrované
súčasne, potom skoro s istotou môžeme prehlásiť, že
sú produktmi jedného rozptylu. Procesy pri bombardovaní sú rýchle,
preto zaznamenávanie absolútneho času signálu z jednotlivých
detektorov neodhalí, či signály sú dôsledkom jedného procesu
alebo nie. Pri koincidencii, tj. „súčasnom“ zaznamenaní signálov z dvoch
detektorov, sa sleduje časový odstup medzi signálmi, ktorý sa vie
merať napriek tomu, že sa jedná o milióntiny sekundy. Bothe
v metóde filmoval prístroje, dnes sa to rieši čisto elektronicky. Touto
metódou je možné získať výrazne bohatšie údaje
o priebehu experimentu, než čisto detegovaním častíc
experimentu.
2Sir James Chadwick [džejms čedvick] (20.10.1891-24.07.1974), anglický fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 1935 „za objavenie neutrónu“. Zúčastnila sa projektu Manhattan, na vývoji prvej atómovej bomby, kam prešiel po zlúčení s podobným britským projektom, na ktorý však počas druhej svetovej vojny Veľká Británia spolu s Kanadou nemali dostatok zdrojov. Projekt s krycím menom Tube Alloys bol zahájený ešte pred projektom Manhattan a jeho výsledky dali veľký začiatočný impulz projektu Spojených štátov.