27-3 Bublinová komora
27-1 Štiepenie jadra; 27-2 Fotenie
jadrových reakcií; 27-3 Bublinová komora; 27-4 Prvé urýchľovače častíc;
27-5 "Van de Graaff"; 27-6 Cyklotrón; 27-7 Iné urýchľovače; 27-8∗ Zrážače častíc (particle colliders);
27-3 Bublinová komora
Na pozorovanie relatívnezriedkavých zrážok bola vyvinutá bublinová komora. Princíp činnosti je rovnaký ako v prípade hmlovej komory, len bublinová komora je naplnená kvapalinou (propánom, či skvapalneným vodíkom), ktorú udržiavajú na bode varu. Malé zväčšenie objemu okamžite zníži tlak v kvapaline, ktorá sa dostane do varu. Podobne ako kvapky v presýtenej pare aj bubliny vriacej vody vznikajú najskôr v mieste malých nečistôt v kvapaline. Častica prechádzajúca kvapalinou ionizuje molekuly pozdĺž svojej trajektórie, a okolo iónov sa začne vytvárať para v podobe mikroskopických bublín (začiatočné štádium varu kvapaliny). Po zhotovení fotografie sa tlak zvýši, čím stopa častíc zanikne rovnako, ako v hmlovej komore, a zariadenie je pripravené na ďalšie fotenie.
Vzdialenosť medzi atómami kvapaliny je menšia, než
v plynoch, preto pravdepodobnosť zrážky bombardujúcej
častice je výrazne vyššia, než v plynoch –
pozorovateľ má výrazne vyššiu šancu zhotoviť
fotografiu s jadrovou reakciou. Na obr. 27.4 je fotografia z bublinovej
komory.3
3Za posledných skoro 100 rokov sa vyvinuli nespočetné typy detektorov, ktorých čisté vymenovanie by zabralo niekoľko strán. Dnešné detektory v CERN-e či vo Fermilabu sú elektrónické a veľmi komplexné, veľké ako viacposchodové budovy.