27-3 Bublinová komora

27-1 Štiepenie jadra; 27-2 Fotenie jadrových reakcií; 27-3 Bublinová komora; 27-4 Prvé urýchľovače častíc; 27-5 "Van de Graaff"; 27-6 Cyklotrón; 27-7 Iné urýchľovače; 27-8∗ Zrážače častíc (particle colliders);

Úlohy

27-3 Bublinová komora

Na pozorovanie relatívnezriedkavých zrážok bola vyvinutá bublinová komora. Princíp činnosti je rovnaký ako v prípade hmlovej komory, len bublinová komora je naplnená kvapalinou (propánom, či skvapalneným vodíkom), ktorú udržiavajú na bode varu. Malé zväčšenie objemu okamžite zníži tlak v kvapaline, ktorá sa dostane do varu. Podobne ako kvapky v presýtenej pare aj bubliny vriacej vody vznikajú najskôr v mieste malých nečistôt v kvapaline. Častica prechádzajúca kvapalinou ionizuje molekuly pozdĺž svojej trajektórie, a okolo iónov sa začne vytvárať para v podobe mikroskopických bublín (začiatočné štádium varu kvapaliny). Po zhotovení fotografie sa tlak zvýši, čím stopa častíc zanikne rovnako, ako v hmlovej komore, a zariadenie je pripravené na ďalšie fotenie.

Vzdialenosť medzi atómami kvapaliny je menšia, než v plynoch, preto pravdepodobnosť zrážky bombardujúcej častice je výrazne vyššia, než v plynoch – pozorovateľ má výrazne vyššiu šancu zhotoviť fotografiu s jadrovou reakciou. Na obr. 27.4 je fotografia z bublinovej komory.3

3Za posledných skoro 100 rokov sa vyvinuli nespočetné typy detektorov, ktorých čisté vymenovanie by zabralo niekoľko strán. Dnešné detektory v CERN-e či vo Fermilabu sú elektrónické a veľmi komplexné, veľké ako viacposchodové budovy.

© 2020-2023 Paradise on Phys4U. Všetky práva vyhradené.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky