26-10 Tríciová metóda
26-1 Objav rádioaktivity; 26-2 Štruktúra
atómového jadra; 26-3 Trubicové lúče a izotopy; 26-4 Lúče alfa, beta a
gama; 26-5 "Rodokmene" rádioaktívnych prvkov, rozpadové rady; 26-6
Energia rozpadu;
26-7 Polčas rozpadu (premeny); 26-8 Datovacia metóda U-Pb; 26-9 Rádiokarbónová metóda; 26-10 Tríciová metóda;
26-10 Tríciová metóda
Libby vypracoval aj tzv. tríciovú datovaciu metódu, kde sa využíva pomer výskytu obyčajného vodíka (1H) a jeho nestabilného izotopu s hmotnostným číslom 3 (3H), trícia. Trícium vzniká tiež v pozemskej atmosfére pôsobením kozmického žiarenia, a v podobe dažďa sa dostáva na povrch Zeme. Trícium sa rozpadá beta rozpadom na 32He. Polčas rozpadu trícia je však len 12,32 roka, preto je vhodná len na datovanie relatívne nedávnych predmetov. Zdá sa, že najzávažnejším uplatnením tríciovej metódy je pri skúmaní pohybu vodných más, rovnako tak pri skúmaní morských prúdov, ako aj v prípade pohybu podzemných vôd, nakoľko zo vzoriek vody nabraných z rôznych miest a hĺbok sa dá určiť, ako dávno sa táto voda dostala na dané miesto z ovzdušia.
Nazbierať staré a dobre datované vzorky vody je výrazne ťažšie, než nájsť vhodné sedimenty, či letokruhy stromov, preto Libby k stanoveniu potrebných koncentrácií použil rôzne ročníky archívnych vín z rôznych oblastí. Najsmutnejšou stránkou pre výskumníkov bolo, že na jediné meranie museli použiť vždy celú debnu chutného vína, a po meraní bolo víno nepožívateľné. Očakávaná koncentrácia trícia sa však v každom prípade presne zhodovala s očakávanou hodnotou, ako to znázorňuje aj obr. 26.6.