21-11 Kryštalické usmerňovače prúdu
21-1 Kladné a záporné ióny; 21-2
Faradayove zákony; 21-3 Vedenie elektrického prúdu v plynoch; 21-4 Vzťah
medzi hmotnosťou a nábojom elektrónu; 21-5 Elektrický náboj a hmotnosť
elektrónu; 21-6 Thomsonov model atómu ; 21-7 Rutherfordov model atómu;
21-8 Elektrická vodivosť v pevných látkach; 21-9 Polovodiče; 21-10
Termická emisia; 21-11 Kryštalické usmerňovače prúdu; 21-12 Tranzistory;
21-1 Solárne panely a rádioaktívne zdroje prúdu;
21-11 Kryštalické usmerňovače prúdu
Predstavme si teraz, že k sebe pritlačíme dva kryštály: jeden, typu n, ktorý obsahuje voľné nosiče náboja, a jeden typu p s dierami (obr. 21.11).
Z vrstvy typu n prejde (predifunduje) niekoľko elektrónov do vrstvy typu p, a naopak, niekoľko dier z vrstvy p predifunduje do vrstvy typu n. Takto sa stane kryštál typu n mierne kladným, a kryštál typu p sa stane mierne záporným. Na hraničnej ploche (tzv. n−p prechod) má na oboch stranách opačný elektrický náboj, medzi ktorými pôsobí elektrická príťažlivá sila, ktorá zabráni ďalšej difúzii, a stav sa stabilizuje s určitým počtom dier v kryštáli typu n a s určitým počtom elektrónov v kryštáli typu p. Pamätajme ale na to, že ak v tej istej látke sa nachádzajú voľné elektróny a diery po elektrónoch, tie sa vzájomne môžu „zničiť“ (rekombinácia) – voľné elektróny zaplnia diery. Strata spôsobená rekombináciou umožní, aby n−p prechodom neustále prechádzalo niekoľko elektrónov a dier – v smere, aby sa znova obnovila rovnováha.
Pozrime sa, že čo sa stane, ak na dvojicu kryštálov pripojíme elektrické napätie. Ak kladný pól zdroja pripojíme ku kryštálu typu p (ktorý sa stal vďaka difúzii mierne záporným), a záporný pripojíme ku kryštálu typu n (obr. 21.11a), elektrická sila diery bude ťahať doprava (do oblasti typu n), a elektróny doľava (do oblasti typu p). Diery v oblasti typu n sa však rekombinujú s elektrónmi rovnako, ako elektróny sa rekombinujú s dierami v oblasti typu n – uvoľní sa tým priestor novým dieram (vľavo, v oblasti p) a novým elektrónom (vpravo v oblasti typu n), a v sústave začne tiecť elektrický prúd. Inými slovami, dvojica kryštálov je teraz cez prechod zaplavená novými dierami a elektrónmi, rekombinácia značne vzrastie na oboch stranách n−p prechodu, a takto v kryštáli typu p znovu vznikajú diery, kým v časti typu n sa objavia elektróny. Elektróny do kryštálu typu n dodáva záporná elektróda zdroja, kým diery vznikajú tým, že druhá (kladná) elektróda zdroja odčerpáva z kryštálu typu p elektróny – v konečnom dôsledku tečie dvojicou kryštálov elektrický prúd.
Ak však napätie pripojíme na dvojicu kryštálov v opačnom smere, potom situácia bude úplne iná (obr. 21.11b). Teraz sa elektróny a diery posunú opačnými smermi, kde sa nahromadia, opustia n−p prechod, ktorý sa stane „zemou nikoho“. Je zrejmé, že v tomto prípade dvojicou kryštálov netečie elektrický prúd. Náš nástroj elektrický prúd v jednom smere prepúšťa, v opačnom smere nie. Táto schopnosť n−p prechodu umožňuje, aby sme namiesto vákuových trubíc s rozžeravenou katódou17 k usmerneniu elektrického prúdu použili dvojicu kryštálov typu n a typu p.
17Vákuová trubica je tiež schopná usmerniť elektrický prúd. Jeho princíp je v niečom podobný tomu, čo sme popísali v prípade p−n prechodu. Rozžeravenú katódu opustia elektróny, ale tým sa katóda stane mierne kladne nabitou, čo spôsobí, že nastane určitá rovnováha – katóda bude niesť kladný náboj, kým vo vákuu ho obklopí malý záporný mrak z elektrónov. Ďalšie elektróny už katódu nevedia opustiť. Ak ku katóde pripojíme záporný pól zdroja a k anóde kladný, stane sa nasledujúce. Do katódy začnú prúdiť zo zdroja elektróny, ktoré neutralizujú katódu, a elektrónový mrak môže odletieť z okolia katódy k anóde, ktorá ich priťahuje, a nakoniec ich odvedie do zdroja – tým však uvoľnia priestor novým elektrónom z rozžeravenej katódy a to sa opakuje, kým je zdroj k trubici pripojený takto – teda trubicou potečie elektrický prúd. Ak zdroj k trubici pripojíme s opačnou polaritou, tak kladný náboj na katóde vzrastie a pritiahne k sebe elektrónový mrak ešte tesnejšie, púta ho k sebe ešte silnejšie – anóda nie je žeravá, tá elektróny neemituje, preto vo vákuu nepoletia žiadne elektróny, trubicou netečie elektrický prúd.