17-7 Elektromagnetické spektrum

17-7 Elektromagnetické spektrum

Rádiové vlny a svetlo na prvý pohľad sa od seba veľmi líšia, pritom obidve sú v podstate to isté: elektromagnetické vlny, líšiace sa len vo svojej frekvencii. Dnes poznáme veľmi široké spektrum elektromagnetických vĺn. Vlnová dĺžka vlnení, ktoré sem patria sú veľmi odlišné, jednu vec majú ale spoločnú: rýchlosť 3 × 108 m/s, ktorou sa šíria vo vákuu, tak ako to predpovedal Maxwell v roku 1864.

Viditeľné svetlo zaberá v tomto veľmi širokom spektre len úzke pásmo. Vlnová dĺžka svetla najtmavšej červenej farby je okolo 7,5 × 10−7 m (jeho frekvencia je teda f = 4 × 1014 Hz).⁴ Na opačnom konci viditeľného spektra nachádzame svetlo fialovej farby, ktorej vlnová dĺžka je približne 4,0 × 10−7 m (f = 7,5 × 1014 Hz).

Experimentátori 19-ho storočia ukázali, že spektrum vytvorené pomocou hranolov a mriežok nekončia viditeľnou časťou, aj keď za hraničnými farbami už iné farby nevidíme. Lúče za fialovou farbou nazývame ultrafialové svetlo. Dajú sa, vďaka nimi vyvolanými chemickými procesmi, fotograficky registrovať. Lúče za červenou farbou nazývame infračervené svetlo. Ich prítomnosť sa dá potvrdiť pomocou citlivých teplomerov vďaka ich tepelnému pôsobeniu. Význam Hertzovej práce sa ešte zvýraznil, keď bolo objavené röntgenové žiarenie a gama žiarenie. V tabuľke 17.1 sme uviedli niektoré druhy elektromagnetického žiarenia.