15-2 Rovinné zrkadlá

15-2 Rovinné zrkadlá

Najčastejšie používané zrkadlá sú rovinné zrkadlá. Obraz, ktorý v ňom uvidíme, keď sa do neho pozrieme, je všedná udalosť. Pri presnejšej formulácii už teraz nepovieme že „vidíme predmet v zrkadle“, ale povieme, že „v zrkadle vidíme obraz predmetu“, a tento obraz je výsledkom „zobrazenia“ zrkadlom. Na obrázku 15.2 ukážeme ako zobrazuje rovinné zrkadlo obraz predmetu. Lístky štvorlístka osvetľuje slnečné svetlo. Vrchný bod horného lístka označíme písmenom T (v tomto okamihu je „predmetom“ tento bod). Vďaka rozptýlenému odrazu slnečného svetla z lístka sa slnečné lúče odrážajú do všetkých možných smerov – my z nich znázorníme na obrázku len niektoré. Lúče odrazené zo zrkadla a dopadajúce do nášho oka vytvárajú dojem, akoby vychádzali všetky lúče z bodu K. V skutočnosti do bodu K nedorazí ani jeden svetelný lúč (možno, že tento bod sa nachádza hlboko v múre) a vtedy bod K nazývame virtuálny (neskutočný) obraz bodu T.

Svetelný lúč TC, ktorý na zrkadlo dopadá kolmo, sa odráža naspäť sám do seba.

Ak v bode B vztýčime kolmicu BM k ploche zrkadla, potom podľa zákona odrazu je uhol dopadu TBM rovný uhlu odrazu MBA. Využitím základných geometrických znalostí môžeme ukázať, že trojuholník TCB je zhodný s trojuholníkom KCB. Z toho však vyplýva, že: virtuálny obraz predmetu v rovinnom zrkadle je na kolmici vztýčenej z predmetu na plochu zrkadla, a nachádza sa presne tak ďaleko za plochou zrkadla, ako ďaleko je predmet pred plochou zrkadla.

Rovnako môžeme zostrojiť obraz najnižšieho bodu D stonky štvorlístka (i ostatných bodov štvorlístka), musíme dbať len o to, aby DEF bolo kolmé na plochu zrkadla, a aby platilo |DE| = |EF|, čím získame presnú polohu bodu F, ktorý je obrazom bodu D. Poznamenajme, že naše oko vidí v F obraz bodu D aj vtedy, ak samotné zrkadlo k bodu E nesiaha.