12-2 Ranný model štruktúry atómu
12-1 Statická elektrina; 12-2 Ranný model
štruktúry atómu ; 12-3 Vodiče a izolanty ; 12-4 Indukované náboje; 12-5
Elektroskop; 12-6 Elektrické pole; 12-7 Elektrický potenciál; 12-8
Praktické elektrické jednotky ; 12-9 Kapacita;
12-2 Ranný model štruktúry atómu
Aby sme pochopili, že ako získa nejaké hmotné teleso elektrický náboj „+“ alebo „−“, musíme povedať pár slov o atómovej štruktúre látok.
Každé teleso sa skladá z nepatrných čiastočiek: sú to atómy. V prírode existuje len približne niečo okolo jedno sto odlišných atómov. Atómy sa vzájomne spájajú rôznymi spôsobmi a vznikajú tak jednotlivé skupiny atómov molekuly. Každý materiál sa teda skladá z atómov, prípadne z molekúl, a o vlastnostiach látok dokážu podávať naše znalosti vlastností atómov zaujímavé informácie.
Angličan Lord Rutherford6 (s jeho dômyselnými experimentmi sa oboznámime neskôr) zistil v roku 1911, že atóm má kladne nabité jadro a skoro všetka hmotnosť atómu je sústredená v tomto jadre. Okolo drobného jadra krúžia od neho oddelené a podstatne ľahšie častice so záporným nábojom, tzv. elektróny.
V každom normálnom atóme je presne toľko záporne nabitých elektrónov, koľko je treba na neutralizáciu kladného náboja jadra. Atóm je preto ako celok elektricky neutrálny. Platí to aj pre všetky hmotné telesá v normálnom stave, ktoré sa skladajú z neutrálnych atómov. Obrázok 12.2 ukazuje veľmi zhruba štruktúru atómu. Vonkajšie elektróny sú k atómu viazané najslabšie. Tieto vonkajšie elektróny hrajú úlohu v chemických reakciách medzi atómmi a tiež v tom, že na niektorých telesách sa hromadí elektrický náboj.
Nie všetky atómy lpia na svojich vonkajších
elektrónoch rovnakým spôsobom. Napríklad ebonit
podstatne viac priťahuje elektróny, má vyššiu
elektrónovú afinitu, ako vlákna kožušiny. Tomu
zodpovedá efekt, ktorý nastáva, ak ebonitovú tyč
trieme kožušinou. Kožušina uvoľní svoje
elektróny, akoby ich prepustila ebonitu. V dôsledku toho sa na
ebonitovej tyči vytvorí prebytok záporných elektrónov,
tyč sa nabije záporne. Naproti tomu kožušina, ktorej teraz
už nezostalo dostatok elektrónov na úplnú neutralizáciu
kladného náboja atómových jadier, bude mať
kladný náboj. Ak trieme sklenenú tyč hodvábnou
látkou, kladne nabitou sa stane sklenená tyč, kým
hodvábny šál bude záporne nabitý. Hodvábne
vlákna majú podstatne vyššiu elektrónovú afinitu,
ako sklo. Musíme myslieť aj na to, že v pevných
látkach má možnosť voľného pohybu len
niekoľko málo elektrónov, a jadrá sú pevne viazané
na určené miesto.
6Ernest Rutherford Vyslovuj ernest radrford (1871-1937) bol anglický fyzik narodený na Novom Zélande – „otec“ jadrovej fyziky.